Fauna sokotry
Endemická fauna ostrova Sokotra
Vďaka dlhodobej izolácii je jedinečná aj fauna celého súostrovia Sokotry.
Tunajší ekosystém je unikátny a významný z hľadiska výskytu endemických druhov.
Až 90 % plazov a 95 % hmyzu (pavúky, škorpióny) nenájdeme nikde inde na svete.
Okrem toho tu existuje 192 druhov vtákov, z ktorých mnohé sú považované za ohrozené druhy.
Štúdie ukazujú, že Sokotra vlastne nemá žiadneho pôvodného cicavca, výnimku tvoria len niektoré druhy
netopierov – samozrejme taktiež endemický druh.
Medzi zavlečené druhy cicavcov patria najmä hovädzí dobytok, kozy, ovce, jednhrbý ťava, sokotranský osol, mačka domáca, cibetka a hlodavce.
Všetky tieto druhy sú dobre známe svojím negatívnym vplyvom na ostrovné ekosystémy v mnohých oblastiach sveta, nevynímajúc Sokotru.
Nadmerné spásanie spôsobuje v mnohých oblastiach eróziu pôdy.
Izolácia ostrova, žiadny priemysel a päťmesačné monzúny znemožňujúce rybolov aj lodnú dopravu vytvárajú ideálne podmienky pre výskyt bohatého podmorského sveta. Nachádza sa tu 253 druhov koralov, 730 druhov rýb, 300 druhov krabov, homárov a kreviet.
Na plážach s koralovým pieskom žije množstvo krabov, ktorí si hĺbia nory a vyhrabaný piesok tvorí mini pyramídy.
Najznámejšie endemické druhy živočíchov
Netopier (Hypsugo lanzai)
Sokotra patrí medzi ostrovy, na ktorých sa nevyskytovali žiadne pôvodné cicavce okrem niektorých druhov netopierov, medzi ktorými je aj tento endemický. Tento druh netopiera bol objavený len nedávno.
Pavúk (Monocentropus balfouri)
Endemický druh pavúka, vyskytujúci sa iba na Sokotre. Miestni obyvatelia ho nazývajú „fitama“. Žije v malých norách a vždy po zvlečení si nachádza nový úkryt. Samce sa odlišujú od samíc sfarbením, bývajú modrí s bielou až svetlomodrou oblasťou brucha. Samice sú krémovo béžové s náznakmi oranžovej farby. Končatiny majú samce aj samice výrazne ochlpené a postrádajú obranné chĺpky v oblasti brucha. Vyhľadáva kamene pod kríkmi či stromami na otvorených, riedko zarastených priestranstvách, kde si vyhrabáva nory hlboké 10 – 20 cm. Ich veľkosť tela sa pohybuje okolo 5 – 6 cm, končatín 12 – 15 cm. Zatiaľ neexistujú bližšie informácie, či je jedovatý. Vyskytuje sa väčšinou v nadmorskej výške 90 – 900 metrov.
Gekón (Pristurus socotranus)
Jašter vybavený špecifickými vankúšikmi na prstoch umožňujúcimi mu pridržiavať sa podkladu, rýchlo sa pohybovať aj po zvislých stenách či kmeňoch stromov. Má zrastené očné viečka prekryté priehľadným okienkom, tzv. okuliarmi. Väčšinou patrí medzi nočné tvory, keď loví hmyz a pavúky. Vie vydávať pomerne hlasné zvuky. Dorastá do veľkosti iba niekoľkých centimetrov, býva veľmi aktívny počas celého dňa a rád preskúmava štrbiny v zvetraných balvanoch.
Jašterica (Mabuya socotrana)
Pre tento druh je charakteristické zavalité telo tmavohnedej farby a dlhý tenký chvost. V dospelosti získava svoje typické sfarbenie, ktoré jej umožňuje maskovať sa v prostredí, v ktorom sa pohybuje. Mláďatá sú naopak sfarbené žltočiernymi pruhmi s namodralým chvostom. Dorastá do veľkosti 20 – 30 cm.
(Hemidactylus flaviviridis) Býva častým spolubývajúcim Sokotrancov, ktorí žijú v kamenných domčekoch. Neúnavne loví vnútri hmyz a preto ho obyvatelia radi vo svojich domovoch vítajú.
(Haemodracon riebeckii) Predstaviteľ najväčšieho druhu gekóna, ktorý na ostrove žije. Patrí medzi nočné tvory a žije v dutinách stromov.
Sup mrchožravý (Neophron percnopterus)
Je nazývaný aj egyptský. Nepatrí medzi endemické druhy Sokotry. Zástupca vzácneho druhu vtáka, má holú, neoperenú prednú časť hlavy a silný, zašpicatený zobák na konci zahnutý. Živí sa menšími zdochlinami alebo lovom kobyliek či menších hlodavcov. Pri získavaní potravy je schopný využiť nástroje, konkrétne vajcia vie rozbiť kameňom pusteným zo zobáka. Jeho hniezdenie prebieha obvykle v kolóniách, kde žije v páre dlhodobo s jedným partnerom a používajú na hniezdenie rovnaké miesto aj mnoho rokov.
Sup bol v starom Egypte stelesnením bohyne Nechbet, ochrankyne faraónov a sestry bohyne Isis, preto ho Egypťania s úctou uctievali.
Stonôžka (Scolopendra valida)
Červeno sfarbená stonôžka dorastajúca asi 40 cm, jedovatá, nie však smrteľne. Nebezpečenstvo sa skrýva v jej kusadlách na hlave. Jed, ktorý je kombináciou acetylcholínu, serotonínu, histamínu, kardiodepresív a proteázy, obeti spôsobí naozaj výraznú bolesť.
Cibetka malá (Viverricula indica)
Pomerne hojne rozšírená nočná šelma veľkosti mačky žijúca v otvorenej krajine. Živí sa tu najmä hlodavcami, článkonožcami a odpadkami. Je odchytávaná kvôli výlučku z pachových žliaz, ktorý sa využíva ako základ parfémov, a potom je vypustená späť do voľnej prírody.
Jednohrbá ťava (Camelus dromedarius)
Najväčší bylinožravec Sokotry, ktorý sa výborne prispôsobil tunajším podmienkam. Je krémovo nahnedlý, má hrubú srsť najdlhšiu na temene, krku, hrdle a hrbe, na očiach dvojvrstvové riasy chrániace ho pred vniknutím piesku. Hrbo slúži ako zásobáreň tuku, ktorého odbúravaním sa premieňa na energiu a vodu. Hrb slúži aj ako ochrana pred slnkom, pretože pohlcuje teplo. Chová sa kvôli mlieku, noseniu bremien a ako dopravný a ťažný prostriedok.
