História

História Sokotry

História ostrova sa datuje do obdobia asi 1000 rokov pred n.l., z ktorého pochádzajú najstaršie dôkazy o osídlení ostrova a hroby.

Prvými obyvateľmi Sokotry boli pravdepodobne juhoarabské kmene s väzbou na Sabejčanov.

Okolo roku 500 pred n.l. patril ostrov medzi veľmi významných vývozcov aloe, rumelky, kadidla a myrhy. V roku 300 pred n.l. sa stal rajom pre obchodníkov, ktorí tu našli nielen cenné tovary, ale aj vodu, oddych a rozptýlenie.

Hovorí sa, že aj samotného Alexandra Veľkého Sokotra očarila svojím prírodným bohatstvom a kúzelnou atmosférou. V 1. storočí sa objavila na gréckych mapách pod názvom Dioskouridou. Podľa niektorých zdrojov na ostrove v roku 50 n.l. ztroskotal apoštol sv. Tomáš a zaviedol kresťanstvo.

Je veľmi pravdepodobné, že po dlhé stáročia na ostrove žili v vzájomnej harmónii moslimovia aj kresťania. O mnoho rokov neskôr, okolo roku 700 n.l., bola Sokotra súčasťou Islamského štátu siahajúceho od Levanty až po severovýchodnú Indiu.

Začiatkom 16. storočia sa Sokotra dostala pod nadvládu jemenských sultánov, medzi rokmi 1876 a 1967 bola britským protektorátom.

V novembri 1967 Briti udelili Jemene nezávislosť.

Oficiálne od roku 1990 je Sokotra súčasťou Jemenskej republiky, pod ktorú patrí dodnes.

Ostrov je opradený mnohými mýtmi a legendami, podľa jednej z nich bol ohnivým hniezdom bájneho vtáka Fénixa, ktorý ho raz za 500 rokov opúšťal, aby v egyptskom Heliopole vstal z popola a obdaroval ľudské obydlia životodarným ohňom.

Novodobá história/bezpečnosť Sokotry

Pre svoje jedinečné endemické druhy a neznečistené životné prostredie si Sokotra získala záujem botanikov a vedcov. Dlhoročné projekty na ochranu životného prostredia sa sústreďujú hlavne v programoch mnohých vysokých škôl zameraných na environmentálny rozvoj v celej Európe i vo svete.

„Kontrolu“ nad ostrovom v súčasnosti zabezpečujú Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. Veľké investície do infraštruktúry, stavebníctva a ďalších „dobročinných“ projektov prinášajú síce lepší život pre miestnych obyvateľov, no zároveň tvoria veľmi tenučkú líniu medzi dobrom a zlom páchaným na svojebytné kultúre Sokotry.  Globalizácia v priamom prenose so svojimi pozitívnymi aj negatívnymi dôsledkami, ktorá je neodvratným procesom.

Ako zachovať udržateľný rozvoj turizmu, šetrne využívať prírodné zdroje a podporovať sociálny rozvoj, ktorý rešpektuje potreby všetkých? Na túto filozofickú otázku neviem jednoznačne odpovedať…

Snáď nový guvernér Sokotry nájde rovnováhu, aby nedochádzalo k negatívnym dopadom a znehodnoteniu jedinečného prírodného bohatstva.

A jeho zodpovednosť a snaha zachovať túto rozmanitosť, bohatstvo a kultúrnu identitu aj pre budúce generácie neboli len predvolebným klišé.